Konsolidácia zatiaľ prináša viac otázok ako odpovedí. Termíny sa posúvajú, ekonomika čaká

Realita však ukazuje, že domáce hospodárstvo čelí viacerým prekážkam – od slabšieho výkonu kľúčových odvetví až po neistotu v medzinárodnom obchode a konsolidačné opatrenia, ktoré sa nevyhnutne dotknú podnikov aj domácností.

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku medziročne zvýšil iba o 0,6 percenta, čo predstavuje najpomalšie tempo za posledných desať kvartálov. V súhrne za prvý polrok dosiahol rast HDP 0,7 percenta.

Takéto výsledky nestačia na postupné dobiehanie vyspelých štátov Európskej únie – namiesto toho sa Slovensko čoraz viac približuje k priemeru eurozóny. Ako malá a otvorená ekonomika je pritom mimoriadne citlivé na vývoj v zahraničí.

Osobitnú váhu má predovšetkým stav nemeckého hospodárstva, keďže ide o nášho najväčšieho obchodného partnera. Dočasnú úľavu by mohla priniesť nová obchodná dohoda s USA, no jej reálne prínosy sa prejavia až po roku 2026.

V krátkodobom horizonte tak bude na výkon slovenskej ekonomiky silne pôsobiť kombinácia úsporných opatrení a obmedzeného investičného priestoru.

Zhoršenie situácie očakáva až tretina ľudí

Už teraz je zrejmé, že najvýraznejší dosah konsolidácie pociťujú domácnosti. Podľa prieskumu agentúry Focus pre Partners narástli priemerné mesačné výdavky rodín o viac než sto eur. Negatívny vplyv prvej vlny konsolidácie zaznamenalo až 80 percent Slovákov, pričom najviac zdraželi potraviny, bývanie a služby.

Tieto skúsenosti prirodzene vyvolávajú obavy z druhej vlny. Zmena vnímania sa odráža aj v prieskumoch verejnej mienky. Zatiaľ čo v roku 2024 len približne 15 percent ľudí očakávalo zhoršenie svojej životnej situácie, dnes sa toho obáva takmer tretina.

Súčasne klesá podiel obyvateľov, ktorí svoju životnú úroveň hodnotia pozitívne. Rast cien a prísnejšia rozpočtová politika obmedzujú spotrebu a posilňujú celkový pocit pesimizmu.

Opozícia aj firmy varovne dvíhajú prst

Ani úvodný deň v týždni nepriniesol konkrétne informácie o tom, kde sa bude škrtať. Minister práce Erik Tomáš predtým prezradil, že druhý pilier ostáva nateraz nedotknutý. Napriek tomu sa ozvali hlasy, ktoré upozornili na pripravované zvyšovanie odvodového zaťaženia zamestnávateľov.

Spoločne sa proti tomu postavili zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov a Konfederácie odborových zväzov. Zhodujú sa na tom, že vyššie náklady na prácu by oslabili konkurencieschopnosť firiem a mohli by viesť k nárastu nezamestnanosti.

Obe strany preto v pondelok vyzvali vládu na otvorenú diskusiu o efektívnejšom a spravodlivejšom spôsobe konsolidácie. Tá je aj v centre pozornosti opozičných strán, ktoré zdôrazňujú, že vláda hľadá úspory predovšetkým na úkor občanov, pričom vlastnú prevádzku obmedzuje len minimálne.

Strana SaS predložila návrhy, ako je zrušenie neefektívnych okresných úradov, obmedzenie výdavkov na služobné autá či zavedenie rovnej dane. Iné opozičné hlasy varujú, že rušenie či spájanie úradov môže mať viac politický než ekonomický motív.

Určitou nádejou môže byť uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky a očakávaný prílev zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti SR. Rozhodujúce však bude, či vláda dokáže tieto prostriedky využiť adresne a efektívne.

Po predchádzajúcich skúsenostiach, keď výdavky na pozadí posledného konsolidačného balíčka rástli, je namieste o tom pochybovať. O neadresnosti sociálneho systému či energopomoci nehovoriac.

Podarí sa posilniť stabilitu a podporiť produktívne investície?

Ak sa slovenská ekonomika nevymaní zo súčasného stavu, hrozí, že zostane v pásme stagnácie aj v nasledujúcich rokoch.

O tom, že podobne ako vlani môžu prísť konsolidačné opatrenia v dvoch častiach, informoval v utorok predpoludním v Národnej rade SR predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter.

 „Prvá časť sa má týkať tých všeobecno-ekonomických podmienok a riešení a druhá sa môže týkať dosahov na štátnu správu, jednotlivé rezorty a ministerstvá,“ uviedol s tým, že podrobnosti budú známe neskôr.

Richter ozrejmil, že materiály majú najskôr prerokovať sociálni partneri v rámci tripartity a následne ich má schváliť vláda. Potom budú predložené do parlamentu. Zároveň uviedol, že hlavné body bude minister financií predstavovať najmä v piatok 12. septembra.

Koaličná SNS stiahne z programu parlamentu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou chceli zvýšiť hranicu prednostných hlasov z troch na sedem percent. Podľa šéfa poslaneckého klubu tak národniari akceptovali požiadavku ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), aby návrhy s následkami pre verejné financie riešila vláda.

Je podľa neho možné, že plat prezidenta i ďalších ústavných činiteľov bude súčasťou konsolidačného balíka. Novelu o znížení platu prezidenta na polovicu by mohli stiahnuť. "Plat prezidenta bude podľa všetkého podliehať najväčšej daňovej skupine a aj tak odovzdá jednu tretinu platu štátu," naznačil.

Vládny návrh by mal nahradiť aj zmeny v oblasti hazardu.

Diskusia s SNS podľa neho ešte pokračuje o návrhu oslobodiť živnostníkov a malé firmy do obratu 100-tisíc eur od transakčnej dane.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) doplnil, že pôvodne plánované zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR k balíku opatrení, ktoré sa malo konať 10. septembra, sa presúva na 16. septembra.

Zdôvodnil to tým, že sociálni partneri požiadali o dlhší čas na preštudovanie materiálov. Podľa Tomáša má tento posun umožniť, aby boli pripomienky partnerov seriózne zapracované a následne zohľadnené aj počas legislatívneho procesu v parlamente.

(tasr, pmi, max)